Založiť webovú stránku alebo eShop
 

PD BEH

Kilometre
 
 

24.5.2009 nedeľa Temešská skala -Magura -Šutovské sedlo 

Zvoní mi budík je  6:00 hod vstávam i keď sa mi moc nechce komu by sa chcelo veď je nedeľa. Bežne vstávam v nedeľu až tak po pol ôsmej, ale dnes musím lebo už  6:40 príde Ďuri a Jojo a vyrážame smer Temeš. Naraňajkujem sa nachystám si vodu do ľadvinky mobil a pár drobných na cestu. Ďuri prichádza ako prvý 6:35 , Jojo je presný ako hodinky podľa dohody 6:40 . Na stanicu to dáme ľahkým poklusom je ešte čerstvo teplomer mám doma  ukazoval  8C.a mi sme len v trenkách  a tričku.
Nastupujeme skoro do úplne prázdneho autobusu. Vystupujeme v Rudne  o 7minút by mal isť autobus smer  Čavoj. Po chvíle čakania aj prichádza autobus a na naše prekvapenie ten istý aj šofér s ktorým sme prišli. Šofér sa čuduje  že sme mu nepovedali kam chceme ísť mohli sme zostať v autobuse ale keby sme to vedeli ,možno na budúce. Vystupujeme na rázcestí do Temeša a pomaly sa rozbiehame do  riadeného kopca. V doline je na pocit ešte chladnejšie ako v Prievidzi ale beh nás zahreje. Asi po desiatich minútach behu sa dostávame k tabuli Temeš a začiatku dediny . Za chvíľu sme  v strede obce kde nám turistická tabuľa ukazuje smer Temešská skala ktorá je jedným z hlavných cieľov dnešnej bežeckej turí. Za stáleho stúpania sa cez lúky za dedinou dostávame až k lesu  kde po menšej cik pauze pokračujeme lesným strmým chodníkom ,bola by tu výborná trasa na beh do kopca. Dostávame sa k tabuli a rázcestiu Temešské sedlo. Tabuľa ukazuje smer vpravo Malá  Magura 1 hod. Temešská skala vľavo 5min.  Dávame sa chodníkom v ľavo na skalu z ktorej sa budeme vracať späť do sedla a smer Magura .Po pár desiatkach metrov väčšinou kamenistom povrchu sme na vrchole.  

A tu sa nám naskytuje  krásny výhľad na okolie, pod sebou v jame máme Temeš kde sme boli ešte pred pár minútami po ľavej ruke máme priehradu s okolitými dedinami, po pravej Čavoj  a v diaľke Valaskú Belú  nad ktorou verím že ešte tento rok budeme bežať lebo chystáme beh z Homôľky na Rokoš . Slniečko pekne svieti je aj dobrá viditeľnosť, pár minút sa kocháme krásnym výhľadom, spravíme nejaké foto,  zapíšem nás do vrcholovej knihy a pomaly pokračujeme ďalej veď máme  ešte dlhú cestu pred sebou. Zbehneme do sedla  z ktorého zas chodník prudšie stúpa. Netrvá a to ale  dlho po par desiatkach metrov stúpania sa dostávame sa na  rovinku na konci ktorej je rázcestie, odbočujeme vľavo a konečne sa dá poriadne bežať lebo pred nami je niečo viac ako tri kilometre skoro rovný úsek miestami len s miernym stúpaním  lesnej zvážnice.Ďuri vraví bol tam  mlok , hneď sa pýtam kde, vrátime sa pár metrov späť spolu s Jojom ho opravujeme že to  je  Salamandra škvrnitá  odfotím si ju je to už druhá ten rok a bežíme   Po tejto rovnejšej časti nás čaká prudké stúpanie. Pamätám si jak chodník prechádzal mladou bukovinou, ktorá je už teraz riadne vyrastená však som tu bežal naposledy asi pred desiatimi rokmi. Tento strmí úsek som vybehol za 7a pol minúty ,  na konci stúpania sme už rovno  na vrchole Malej Magury 1101m. Vrchol je zalesnení bez výhľadu tak spravíme foto a bežíme ďalej po vrcholových lúkach cez rázcestník Nad Veľkou Lúkou ktorý si tiež odfotíme tak ako všetky na tejto našej dnešnej trase. Pár minút a sme   na vrchole Magury 1141m . Zapíšem nás do  knihy,  sobotu tu na vrchole mali stretnutie dediny z okolia spod Magury informoval nás o tom už šofér v autobuse  . Nezdržujeme sa aj tento vrchol Magury nie  je zalesnený takže výhľad žiadny. Bežíme ďalej po hrebeni smer Boškovie Laz ,terén mierne zvlnený.  Teraz už ale viacej klesáme ale beží sa dobre po celkom dobrých chodníkoch . Asi po 20 minútach  sa dostávame na rázcestie mi bežíme priamo ale zvážnica vedie vpravo aj vľavo,  tou vpravo by sme sa dostali  na miesto kde sme sa napojili na zvážnicu z Temešskej skaly tato zvážnica obchádza celý hrebeň ,je to aj trasa Porubskej 30-dsitky. Cestou vľavo by sme sa dostali na chatu Roveň .A je tu  Boškovie Laz 935m, ďalej míňame nový pekný kríž  a už sme pri tabuli  Pánsky  Háj 822m. Kúsok nižšie  v smere behu asi  50 metrov  od chodníka v pravo  je chata. Jojo vraví že je tam za chatou studnička tak  sa zastavujeme občerstviť ,lebo naše zásoby vody sa už minuli a cesta domov ešte niečo bude trvať a hlavne s pribúdajúcim sa časom sa pomaly otepľuje. Keď prichádzame  k studničke z chaty vybehne chlapík u rovno nás predbehne v studničke má položený lavór do ktorého   zachytával vodu z prameňa, asi sa zľakol aby sme mu ju nevypili. Prameň je slabší len tak trocha čura z trubky tak aj nám trocha trvá kým si naplníme fľaše. Opláchnutý  a riadne občerstvený sa znova rozbiehame , kúsok od chatky zbadáme dievčinu z veľkým psom pri mladom smriečku jak otrháva výhonky, prihovorím sa a pýtam sa či z toho bude  na sirup, odpovedá že áno. Pamätám si  keď som bol ešte malý chalan jak som to tiež zbieral a mama z toho robila sirup, a s dávala mi ho pri kašli .

Pred nami je teraz prudšie klesanie až na Veľké Brezy, neviem prečo sa toto miesto tak vola keď je tam duboví les , možno voľakedy dávno rástli. Z Veľkých Briez  je to už len kúsok do Šutovského Sedla a to je naše najčastejšie miesto našich nedeľných behov . Zo sedla na Vendelín a to je  vôbec najčastejšie naše bežecké miesto kam vybiehame z domu . Pred nami je posledná polhodinka behu .

A už sme doma, ešte že sme šli tím prvým spojom aspoň sme aj včas k nedeľnému obedu.

Bol to pekný výlet a už sa tešíme na ďalšie.

 
 

10.5.2009
 

 
 
3.5.2009  nedeľa Plešina 25 km

 
 13.4.2009 pondelok ROKOŠ 22km
 

A je tu veľkonočný pondelok vstávam o siedmej  naraňajkujem sa pobalím a som nachystaní. Martina práve vstala tak to hneď využijem a polejem ju. Manželka s Mišou ešte spia, ale keď už je  7:50 a za chvíľu mam odísť tak naberám pohár vody a idem do spalne po polievačke ešte korbáč a mám hotovo. Jojo ma prezvaná, tak sme dohodnutí obúvam sa a vybieham na hlavnú kde už vidím už nás vítajú  s Ankou. Vyzliekame sa do treniek ešte foto pred odchodom a 8:42 vyrážame.

Anka  ide svojou kratšou cestou mi  ideme smer do Diviak. V Diviakoch sa dávame na lesnú, cestu ktorá ma mierne stúpanie, a po asi piatich kilometroch sa Ďuriho auto, nasadám a vyrážame smer Diviacka Nová Ves. Vystupujeme u Janka Hrivnáka , dostávame k studničke , kde využívame poslednú možnosť občerstviť a doplniť fľaše z vodou. Pokračujeme ďalej, lesnými cestami ,asi po viac ako polhodinke behu sa dostávame k miestu  kde odbočujeme z peknej lesnej cesty a pred nami je prudké stúpanie jarkom plným lístia .Po zdolaní jarku sme už na hrebeni a pokračujeme už nie tak prudkým stúpaním ďalej až na  Predný Rokoš  811m . Na vrchole je skupinka občerstvujúcich sa  turistov. Napijeme sa pokocháme pohľadom na okolie .Dá sa tu vidieť ešte kvitnúci poniklec, turistov požiadame o  foto pri kríži a vyrážame na  hlavný cieľ dnešnej bežeckej túry. Chodník ide priamo po hrebeni priam ideálny chodník na behanie. Na jednom menšom vrchole sedia dva pary mladých turistov , z ľadvinky vtiahnem fľašu z vodou a dievčatá aspoň trocha symbolicky pokropím vodou ,nie zas veľa aby mi ostala ešte aj na pitie. Dievčaťa aspoň budú mať zážitok že boli poliate aj na kopci kde ušli pred polievaním z domu .Janko je pohotový a zachytáva môj akt na svojom foťaku.

Bežíme ďalej lebo tento malý kopček Plevina 901 m (zisťujem až podľa mapy doma) na hrebeni sme si museli vybehnúť zatiaľ čo   Duri s Jojom bežali kratšou ľahšou cestou. Už nás dole čakajú a zas nás čaká trocha prudšie ale nie až tak dlhé stúpanie , na konci ktorého sme už blízko Rokoša  ale zastavujeme kúsok vpravo  od chodníka je jeden  skalní útvar Vyhliadka pod Rokošom  z ktorého je pekný vylaď. Pokocháme sa zas pekným výhľadom a už len par desiatok metrov a čaká nás  Rokoš. Na vrchole je dosť veľká skupina turistov ,o spoločne foto požiadame jedného z nich. Pán asi niečo cez 50 sa s nami dáva do reči .Prezradí že chce bežať v Prahe maratón a Ďuri ho hneď trocha zhodil vyhlásením  že  ale len tak za 4. Chlapík sa ohradil že to on chce zabehnúť za 3:45 . Dosť smelý plán pomysleli sme si pri jeho postave. Nezdržujeme sa zapisujeme sa do knihy , Anka tu už bola pred nami, Janko nás vedie ešte pár metrov pod vrchol kde sa na lúke nachádza pamätník  dvoch veľkých Uhrovských rodákov Ľudovítovi Šťúrovi a Alexandrovi Dubčekovi .Vraciame sa speť smerom k vrcholu. A  už len klesáme po modrej smer Rokoš Sedlo 945 m , Pinkovie Viechy 822 m , Pri Stĺpe 567m a už sme  a pomalým klesaním sa dostávame na luku pod lesom odkiaľ je už len par desiatok metrov klusu a sme v dedine a dostávame su ku kaštieľu.   Pôvodne gotická opevnená tvŕdza zo začiatku 15. storočia v roku 1568 prestavaná na renesančný kaštieľ.

Pár uličiek a už sme u Janka. Anka nás už víta, a napája naše smädne krky vodou . ale čaká nás ďalšie milé prekvapenie , Anka najprv donesie veľkú tácku plnú chlebíčkov a potom ešte každému na tanieriku  čučoriedkoví koláč so šľahačkou. Ďuri hneť upozorňuje hostiteľku že nič z tých dobrôt jesť nemôže ,lebo na koláči je šľahačka a na chlebíčkoch nastrúhaný syr a on neje nič od mlieka. Jeho škoda nevie čo je dobré. Janko nám ešte naleje po poháriku.  Výlet máme  šťastne za sebou aj pekným pohostením na záver ktorým nás prekvapili za ktoré im  ešte raz veľmi pekne ďakujeme.

 
A už teraz sa teším na ďalšie spoločné bežecké výlety  po našich krásnych hrebeňoch hôr  , zo dve trasy už sú v plané tak zas niekedy nabudúce , môžete sa pridať aj vi .

5.4.2009 nedeľa Bojnice 20km
Nedeľný beh bol pohodový ,bol to beh kochaním sa konečne prebúdzajúcou sa  jarnou prírodou . Takto krásne boli zakvitnutéjužné svahy poniklecom  nad chatovou oblasťou Bojníc.

image


 
image30 Km

15.3.2009 je nedeľa ráno deväť hodín v tuto dobu ako vždy čakám na Ďuriho. Vybehnem von a pri zastávke už vidím že čaká Jojo, tak vybieham za ním vtom spoza telocvične sa objaví Ďuri. Zvolám na neho nech pridá že už Jojo čaká a už sme komplet a vyrážame na našu nedeľnú dávku kilometrov. Vybiehame našou najčastejšou trasou cez park smer opatovská cesta cez kúpele sa dostávame na hlavnú cestu .Väčšinou prebehneme po nej len pár metrov aby sme sa napojili na chodník ktorý pokračuje smer Vendelín naše bežecké pútnické miesto. Teraz ale bežíme ďalej po ceste po suchom lebo v piatok ráno dosť nasnežilo a v lese od Vendelína do sedla je ešte dosť snehu tak volíme radšej cestu. Na kempingu kde je vrchol stúpania dáme cik pauzu a pokračujeme smer Šutovce. Bežíme pohodovým tempom vbiehame do dediny kde pri krčme je väčšinou konečná otočka a späť domov. Tento kráť ale nezastavujeme ale bežíme ďalej, ale hneď po par metroch za zákrutou Ďuri niečo za frfoce že čo sa deje že si ani neuvedomil že bežíme ďalej. Však si mi sľúbil tridsiatku vravím a bežíme ďalej Jojo nič nenamieta .Jak sa blížime k Dlžínu Jojo upozorňuje na pribúdanie nízkej oblačnosti od západu. Na začiatku Dlžína sa rozhodujeme či isť ďalej moc neprehováram ani nechcem, ide sa ďalej . Z Dlžína  to je v pohode je to dole z kopca.

Pri priehrade ktorá je ešte pokrytá ľadom dáme cik pauzu foto ako dôkaz že sme tu boli, Jojo ešte jeden telefonát a hor sa späť domov lebo už začína jemne mrholiť jak Jojo predpovedal cestou tam. Teraz nás čaká kopec do Dlžína . Ja s Jojom bežíme spolu a Ďuri nám začína do kopca zaostávať. Nad Dlžínom ho počkáme, ale v ďalšom stúpaní zas zaostáva ale dole kopcom nás dobieha a takto to pokračuje že z kopca nás vždy dobehne. A mame to šťastne  za sebou ,som rád že po neviem akej dlhej dobe som dokázal prehovoriť Ďuriho na tridsiatku.

 


 


 
 

 

 

TOPlist